Celú zimu a jar som si lámal hlavu, ako budeme robiť fasádu …
Nakoniec sme sa rozhodli pre prevetrávaný zatepľovací systém, čo doteraz neľutujem.
Hlavným a rozhodujúcim faktorom, prečo sme si celú fasádu začali robiť tiež sami, sa stala nakoniec cena a „ne“ochota okolitých firiem zatepľovať kontaktným systémom priamo na paropriepustnú fóliu TYVEK (argumentovali, že nemajú na čo lepiť izoláciu). Čiže kontaktný spôsob padol (čo zase vôbec neľutujem, pretože polystyrén nemám vôbec rád a subjektívne verím, že na tých rečiach o zadusení domu je niečo pravdy.
Firmy, ktoré som oslovil a boli ochotné to robiť (to už sme pri verzii prevetrávanej fasády s obkladovými panelmi namiesto omietky) mali zase predstavu o cene, ktorá sa pohybovala od cca 600tis az po 1,2mil. Sk. To sa zase dosť výrazne odlišovalo od našej predstavy a hlavne schopnosti takúto položku vôbec zaplatiť.
Takže výsledok bol ten, že až na začiatku leta sme sa konečne rozhodli, že si fasádu spravíme sami, a to spôsobom dreveného konštrukčného roštu, cementotrieskových dosiek a dreveného obkladu (v podstate podľa projektu ostal iba drevený obklad, keďže namiesto omietky sme montovali cetris).
Otázka nastala, že ako teda vymyslieť konštrukciu na celé upevnenie fasády, aby bola dostatočne pevná a zároveň sa výrazne nepredražovala. Zateplovali sme 10 cm Nobasilom a podľa príručky, ktorú som si stiahol na cetris.sk by sme mali pouziť 10x10cm hrubé hranoly ako vodorovný rošt. Medzi ne naukladať izoláciu a preložiť to vertikálnym roštom z lát, na ktoré by sa už priamo montoval obklad z cetrisu resp. drevený obklad.
Medzitým ma zaujal systém zo stránky dum.skvor.com (myslím, že mnohí z vás vedia o tejto stránke, kde si podobný drevodom stavia svojpomocne p. Petr Skvor) systemom prichytávania hranolkov – vytvorenie akehosi ježka. Túto alternatívu som však po prerátaní zavrhol, kedže náš poschodový dvojdom má tej plochy fasády trošku viac – podľa systému p. Skvora by som potreboval urobiť cca 700 ks hranolčekov, ktoré by sme montovali na stenu 🙁 a to ma oblial studený pot a rýchlo som vypol počítač.
Každopádne hranoly 10×10 (podľa cetris systému) sa mi zdali nezmyselne veľké, a tak sme to nakoniec vyšpekulovali tak, že priamo na stenu sme šrubovali horizontálne laty 5×7 (hrúbka bola 5 cm) 60 cm na výšku od seba (presne na výšku izolačných dosiek) a potom na tieto laty sme šrubovali narezané hranolčeky z tých istých lát 5×7 cca 50 cm od seba (tak ako mali ísť kontralaty).
Potom nasledovala fáza vkladania izolácie – použili sme nobasil FRK 10 cm (fasádny roštový kašírovaný), kde práve tá kašírovaná čierna vrstva mala zabrániť vyfukavaniu izolácie pri prevetrávaní a takisto čierna farba zabezpečila, že izolácia neprekukovala cez priznané špáry medzi cetris doskami.
K izolácii nobasil mám aj 2 perly:
- Výrazne sa mi vyplatilo kúpiť si originál nobasil nôž (stojí cca 350Sk). Potom sa to reže ako torta aj napriek tomu, že komplet obvodové steny, do ktorých sa vkladal 15 cm isover, som narezal s jedným ulamovacím nožíkom – keď som skúsil ten nožík na kamennej vate, tak som urobil jeden rez a ulamovák išiel do šuplíka.
- Izolačné panely mali mať na výšku 60 cm. Tak je uvedené aj na ich stránke, a tak mi bolo aj potvrdené telefonicky zástupcom firmy Nobasil, že pri montáži nie je potrebné dávať žiadnu rezervu, ale práve naopak, dodržať presne 60 cm rozostup medzi roštami. Ak by bol menší, vatu by mohlo vytláčať do oblúka a mohla by vypadávať.
Kedže objednaný nobasil bol v lete nedostatkový tovar a jeho dovoz bol prisľúbený až na september, rozhodli sme sa montovať rošty predtým a potom už priamo do hotových konštrukcií vkladať izoláciu (preto to telefonické overenie o montážnej výške).
Našťastie zhoda okolností chcela, že našich 300 m2 nobasilu sa ku nám dostalo už na začiatku augusta, keď sme mali namontované rošty ešte iba na jednej stene. To bolo prekvapenie, keď som do pripraveného roštu vložil prvú platňu a tá z neho vypadla :(. Keď sme potom platne premerali, tak ich výška bola pravidelne 59 cm a centimeter v konštrukcii je teda riadna diera.
Takže všetko, čo sme mali zmontované sme museli prerábat 🙁
Ponaučenie:
S každou montážou treba čakat, až kým nie je materiál na stavbe.
Takže keď bola vata povkladaná medzi horizontálnymi latami, narezával som este 5 cm hrubé pásiky vaty, ktoré som vkladal medzi hranolčeky, ktoré boli priamo pod vertikálnymi kontralatami. Dosť výrazne si myslím, že to eliminovalo tepelné mosty oproti klasickej konštukcii zateplenia. Nakoniec sme montovali kontralaty 3x5cm, ktoré sme aj podkladaním klinikov (osvedčila sa nám kúpa pokosovej píly – narezanie malých klinikov bola chvíločka) vyrovnavali do roviny. Čiže nám vznikla 3 cm prevetrávacia medzera medzi izoláciou a obkladom, ktorá nie je ani hore ani dole uzavretá a vzniká kominový efekt. Pri cetris doskách to prefukuje aj pomedzi špáry. Komorový efekt zabraňuje vlhnutiu stien a tvorbe pliesní – a o to hlavne išlo 🙂
Suma sumárum – s pokosovou pílou a nobasil nožom nám práca išla pekne od ruky a škoda len, že sme sa takto nerozhodli skôr, pretože keby sme nezačali na konci augusta, ale napr. v júni, celá fasáda mohla byť do zimy hotová.
ahoj martin,
sorry za neskoršiu odpoveď, fotky samozrejme nejaké pohľadám, len momentálne som dosť zaneprázdnený, tak to môže chvíľu trvať 🙂 ale budem sa snažiť čo najskôr, dik
t.
Ahoj, hľadám vhodnú konštrukciu pre prevetrávanú fasádu. izolácia 12-16cm vaty FRN. stavbu mám murovanú. čo som našiel na takúto hrúbku izolácie, tak musím dať vynášacie kolíky na stenu. otázka je ako máte spravené špalety a rohy. pri rošte je to myslím jednoduchšie. vieš dať nejaké detailné fotky so špaletami okien. videl som len polotovary.
martin
ahoj, ano som stale spokojny s cetrisom a urcite by som isiel do neho zase. Aj po 3 zimach nema ziadne znamky opotrebenia a to este v lete chceme natriet hydrofobizacny nater antipluviol ako ochrana proti nasiakavaniu
rost je takisto bezproblemovy a aj ked verim, ze hlinikovy moze byt trvacnejsi, tak ta cena je tak rozdielna, ze by som zase isiel do dreveneho
t.
Ahoj, staviame si domcek – nie drevodom ale murovacku, ale fasadu chceme robit z cetrisu. Chcem sa spytat, ze ci aj po tych par rokoch co mate na stavbe Cetris Basic je tento v poriadku, alebo sa na nom nejako prejavil zub casu? A co dreveny nosny rost? Bez problemov? Mna firmy dost odhovaraju od dreveneho a tlacia do hlinikoveho, ale to je taka palka ked som si to dal nacenit, ze Cetric Finsich bol lacnejsi na cely dom ako taky rost. Dik
Ďakujem za pochvalu,
čo sa týka tyveku, tak je to trochu zložitejšie. Architekt v projekte navrhol preklady 200x260mm na výšku (myslím tie drevene klady, ktoré sa dávali na stojky namiesto pomúrnice u klasik murovaného domu). Netuším prečo, ale dôsledok bol ten, že keďže stojky boli 140mm a preklad 200mm, tak 60mm niekde muselo pretŕčať.
Keď konštrukciu stavali tesári, tak sa ma pýtali, či majú nechať tých 6cm dnu alebo von. Vtedy som ešte netušil, akí babráci tesári sú, a v domnení, že steny budú rovné, som chcel SDK dosky krútiť priamo na OSB dosky z interiéru (bez pomocných lát – samozrejme na parozábranu) a logicky by mi tých 6cm hranola pod stropom zvnútra zavadzalo. Dokonca som si to aj zdôvodnil tak, že ak bude hranol trčať von, tak sa jednoducho schová do zateplenia.
Výsledok bol ale taký, že keďže hranol trčal von, tak na neho tiekla voda po vonkajších OSB doskách pri daždi a po hranole sa dostávala dovnútra a proste to celé moklo. Tak som to musel rýchlo zakrývať. Zateplenie ani fasádu som vtedy ešte nemal vymyslené a proste som sa rozhodol dať tú fóliu najprv, ešte pred zateplením, keďže zimu by tie steny neprežili. (proviórnu fóliu som nechcel skúšať). V podstate to takto nikto nerobí, ale ani sa nenašiel nikto, kto by mi vyslovene tvrdil, že to takto nemôžem urobiť.
s pozdravom t.
Dobry den,
velmi zaujimavy blog, aj ked som od fachu, aj ja som sa zase nieco poducil. Ale zaujimalo by ma, preco ste davali tyvek pod tu dodatocnu tepelku a nie az navrch pod cetris…
Inak, velmi vas obdivujem ze ste sa pustili do stavby montovaneho domu svojpomocne. Sam som stavar a dvakrat by som si rozmyslel, ci sa do toho pustim.Drzim palce, pekny blog – davate nim priklad laickej verejnosti, ze neexistuje iba tehla a cement 🙂 Prajem prijemne byvanie!
ahoj,
ad.1 – priznam sa, ze to netusim co to spravi, ja som povodne nemal mat OSB z vnutornej strany, ale mal tam ist rovno SDK na konstrukcne hranoly. Kedze som chcel, aby steny boli pevnejsie a aby som mohol do nich aj svojvolne srubovat, tak som sa rozhodol dat OSB aj zvnutra (samozrejme, ze to este spevnilo aj konstrukciu) a na tu OSB dosku som chcel srubovat rovno SDK a vytmelit, vymalovat …. nahoda blbec chcela ale ze som natrafil na tesarov, ktori nikdy nevideli olovnicu a pouzivali 50cm vodovahu na cely dom, a tak som mal hranoly zvnutra hrozne krive a aby som to vyrovnal, musel som montovat montazny hlinikovy rost na SDK, cize sa mi to predrazilo a steny pevne nemam, su obyc sadrokartonove, takze ked chcem nieco niekde srubovat, musim to vediet dopredu a podlozit SDK pri montazi.
Ale k veci, osobne si myslim, ze sietku a omietku mozes lepit rovno na OSB dosky, ale pouzil by tie s pero-drazkou na spojoch. Varianta s SDK je podla mna lacnejsia ako omietka, pokial by si lepil/sruboval SDK dosky rovno na OSB dosky, ten sadros prebrusil a natrel (dnes uz su aj farby so strukturou pripominajucou jemnu omietku – ale to je na tebe ci ti je milsi prach z brusenia SDK, alebo mokry proces nahadzovania omietky
ad.2 to ti asi moc neporadim, ja mam drevenu konstrukciu (zakladovy hranol) odizolovanu od zakladov klasickou hydroizolaciou, nieco som cital o penovom skle, ak sa mi dobre mari, ale je to asi o dost drahsia alternativa, skus pogooglovat, na nete toho je v diskusiach urvite hodne, ja az taku skusenost nemam
s pozdravom t.
cauko, ten web je super. Prave planuju drevostavbu respektive prestavbu humna na obyvatelnou zalezitost. Tvoje clanky mi dali odpoved na spoustu dotazu, nad kteryma jsem spekuloval. Takze kdyz to tak vezmu, konstrukci mam ze zdraveho dreva ( ex humno ), dam OSB zevnitr, do konstrukce izolaci, OSB zvenku a dal budu postupovat podle tveho navodu s rostem atd. Nyni, jestli muzu, bych mel dva dulezite dotazy: pokud vevnitr nebudu chtit pouzit SDK, mohu dat lep se sitkou a omitku, nebo snad rovnou omitku na OSB dosku? Nebo varianta s SDK vyjde lacnejsi? No a druhy dotaz – asi velmi lajcky – mam zakladovou desku z betonu. Jakym zpusobem mam odizolovat dreveny sendvic od betonu? Mam to resit nejakym parapetovym plechem nebo existuje jina vychytavka? Dik predem za odpoved.
ahoj, foto asi ani moc nemam a teraz uz nemam ani cetris, takze tazko sa to nasimuluje, ale v podstate je to velmi jednoduche … na rezanie cetrisov sme pouzivali pilu s regulaciou otacok (rozsiahlejsia diskusia je pod clankom „Ked sme omietku vymenili za cetris dosky“) s pomocnou laty (hlinikova 2.5m vodovaha) prichytenej rychloupinacimi svorkami do vzdialenosti aku sme potrebovali. Nazorna a prakticky totozna ukazka je v poslednom clanku „Chodnik a terasa III.“ v galerii, kde otec zarovnaval terasu pomocou tej vodovahy a svoriek – fotky 15-17 – presne tak isto sme rezali aj cetris … vymerat, zafixovat, odrezat 🙂
vela zdaru a pozor pri rezani na prasnost, ta je neprijemna
s pozdravom t.
Zdravim,
idem sa trapit s razaním dosiek cetrisu, ak by sa dalo nejake foto z tej vasej reza?ky 🙂
Dakujem
Tomas
ahoj
sruby som pri zakladnom horizontalnom hranole 5x7cm daval na drevene stojky v konstrukcii, aby to poriadne drzalo, takze tie rozostupy boli cca 60cm. Typ – klasicke pozinkovane vruty 6×100 so sesthrannou hlavou – tu hlavu sme zapustali do dreva.
Ano, ten penetrak bol ovela lepsi napad ako cierny spej. Netusim ako dlho vydrzi, ale su miesta kde je vystaveny nepriazni pocasia uz vyse roka a ziadne znamky opotrebenia, cierne ako uhol stale
S tou medzerou je to haluz, ked som si to prvykrat vsimol, premeral, tak som neveril vlastnym ociam – medzery, kde sme sa kaslali s kazdym milimetrom, boli odrazu na niektorych miestach skoro centimetrove. Ale hlavne na juhozapadnej stene, ktora je vystavena slnku skoro cely den a znasa aj najvacsie rozdiely teplot. Ostatne steny su v pohode. Pripisujem to jednoznacne rozdielu teplot a vykyvom, cize da sa povedat, ze aj tento material pracuje. Inak uz chapem, preco vyrobca odporuca predvrtavat diery 8mm vrtakom aj ked sa dosky srubuju 5mm srubami. Pretoze toto som mal doslovne v navode, nechavat priestor pre sruby, aby ich nepovytrhavalo.
Osobne si myslim, ze tomu sa neda vyhnut, jedine dokazat postavit dom tak, aby neboli steny vystavene naporom slnecneho ziarenia, ako v lete, tak aj v zime, a tym padom nebudu velke teplotne vykyvy. Alebo skusit zavolat priamo do cetrisu, co oni na to.
s pozdravom t.
Caves.
Sledujem Vas domcek uz dlhsie a velmi sa mi paci. Ja prestavujem starsi dreveny dom a prave idem riesit podobnu fasadu. Rost bude mat rozmer 10×5 a bude v dvoch vrstvach cize zateplenie komplet o hrubke 20cm. Prva vrstva horizontalne a druha vertikalne. Na vertikalnu pojde folia a dalsie vertikalne prevetravacie dosticky a cetris.
Mam zopar otazok.
Sroby boli 60-70cm od seba. Aky typ srobov ste pouzili?
Pochopil som to spravne ze ked ste prevetravacie dosticky natreli ciernym penetrakom, tak ostali cierne a bez zmeny aj po dlhsom case ked na ne z casti prsi, fuka, svieti slnko … ?
Medzi cetris doskami bola 0,5cm medzera ktora sa zvacsila kvoli zmrastovaniu cetrisu? Comu to pripisujes? Da sa tomu vyhnut alebo aspon trochu tento efekt potlacit nejakym naterom??? alebo niecim inym?
Dakujem.
tie prve montazne hranoly (5x7cm) su srubovane priamo na konstrukciu priecne, tie sa stacat urcite nebudu, kedze su prikrutene kazdych cca 60-70cm. No a laty, ktore su na hranolkoch, aj keby sa skrucali, tak uz zateplenie neovplyvnuju, kedze oni samotne vytvaraju vzduchovu medzeru … ale takisto neverim, ze tie laty pokruti- poprve su pri krutene na hranoly opat priecne kazdych 60cm a este na latach je cetris/dreveny obklad, takze to je cele tak poprepajane, ze nie je sanca, aby si nejaka lata robila co chcela 🙂
inak mame uz po 2 zimach a nebadam nijake skrucanie – jedine 2 veci som postrehol, laty ako sa zosusili, tak zrejme sa trosicku zmensili (o 1-2mm) a to stacilo na to, ze sa pouvolnovali niektore kliniky, ktorymi sme ich vyrovnavali, a tie povypadavali (ale na samotnu konstrukciu ani obklad to uz vplyv nema, takze to neriesim)
Druha vec bola mrzutejsia, a tyka sa samotneho cetrisu. Na JZ stene, ktora je najnamahanejsia slnkom, vetrom a dazdom, sa cetris dosky zmrstili cca o 1cm!!! to znamena, ze spary, ktore sme davali na 0.5cm sa razom 2-3x zvacsili. Ale tiez som to predychal a v globale to clovek zase ani tak neregistruje, ale uz chapem postupy pri montazi cetrisu, preco sme vrtali diery 8mm vrtakom, aby bola po zakruteni dilatacna medzera 🙂
s pozdravom t.
Ahoj,
dik za odpoved ohladom drevenych lat na fasadu. Ja sa ale neobavam hniloby, plesne ale skor toho, ze ak sa laty zacnu casom stacat, budu vznikat medzi nimi a mineralnou vlnou medzery co znamena tepelne mosty. Co ty na to?
Tom
ahoj, drevo vysusene nebolo, ale problem v tom nevidim, je to prevetravane, cize ziadna hniloba a ine nehrozi. Su to obycajne stresne laty 5×3 … v podstate to beriem tak, ze laty pod stresnou krytinou sa tiez neriesia a ma ich kazdy 🙂
akurat sa mi osvedcilo laty penetrovat na cierno … pri tych priznanych medzerach som spociatku laty iba striekal ciernym sprejom (aby ich nebolo cez medzery medzi cetris doskami vidno) ale tu farbu velmi rychlo vymyl dazd a vietor … cierny penetrak je uz ina zalezitost … no a este aj trochu tie laty ochrani
t.
Zdravim,
taktiez realizujem stavbu montovaneho domu z dreva, prave riesim odvetranu fasadu. Planujem dat cetris dosky. Zaujima ma jedna vec, nebudu sa casom tie drevene hranoly (alebo laty) krivit, stacat? Je to vysusene drevo? Kde ste ich zohnali, cena?
Dakujem za odpoved, s pozdravom Tomas.
ano davali sme … tiez sa uz o tom pripravuje clanocek aj s fotkami. Chcel som davat klasicky hlinikovu parozabranu na OSB dosky a na to robit predsadenu SDK stenu s cca 5cm kamennou vatou, ktora by tu medzeru na vyrovnanie stien vyplnila.
Nakoniec sme sa rozhodli pre specialnu parozabranu – takisto hlinikovu, ale so vzduchovymi bublinkami (velmi podobnu klasickemu praskaciemu igelitu, s akym sme sa ako deti hravali), ktora podla tvrdenia vyrobcu nahradza tych 5cm zateplenia, ale potrebuje sa nechat min.3cm medzera medzi SDK a foliou (co splnili hlinikove CD profily).
Funkcnost a opodstatnenost tvrdenia vyrobcu nedokazem potvrdit, niekedy (hlavne pri montazi) lutujem, ze sme nesli do klasickeho vnutorneho zateplenia, pretoze moc neverim, ze tie bublinky nahradia 5cm vaty … na druhej strane su potom situacie, ked som spokojny s tou foliou – je to ovela menej pracne, kedze sa zbavujem najneprijemnejsej prace s vatou a takisto kazda dodatocna vnutorna izolacia posuva rosny bod z exterieru do interieru (aj ked to je len moja domnienka, presne vypocty nemam, takze netusim, ci by sa ten rosny bod dostal do steny alebo nie)
Tyvek ma funkciu cisto prakticku, kedze sme prvu zimu zimovali bez zateplenia, tak posobil ako hydroizolacia, lebo do domu pomedzi vonkajsie OSB dosky zatekalo (preto nie je az na zatepleni, ako by po spravnosti mala paropriepustna folia byt). Ma paropriepustnu funkciu (aj ked po tolkych mesiacoch, ked bola vystavena UV ziareniu je diskutabilna) takze v pripade, ze sa nejaka vlhkost dostane do konstrukcie, malo by to odvetrat.
Zase vhladom na fakt, ze fasada je odvetrana (ako namokne, tak aj vyschne) a izolacia na zatepleni ma na sebe kasirovanu vrstvu, tak problem v umiestneni tyveku nevidim, pretoze splna hlavne hydroizolacnu funkciu, aby sa dazd a sneh cez izolaciu nedostal do konstrukcie.
s pozdravom tomas
ahoj. uvazujem nad stavbou drevodomu a tak som sa preklikal az na tvoju stranku. Zaujimave citanie, pekny domcek, super fotky.
Zaujimali by ma ale skladby konstrukcii – podla fotiek a popisov som pochopil, ze skladba stien je asi (smer z interieru): OSB dosky, tepelna izolacia v roste nosnej konstrukcie, OSB dosky, Tyvek, tepelna izolacia s nakasirovanou izolaciou v roste, odvetrana vzduchova medzera, Cetris. O tu mam otazky: nedavali ste zvnutra ziadnu parozabranu? alebo pouzivat OSB III dosky (ktore funguju ako arozabrana)? aku funkciu ma folia Tyvek v strede konstrukcie?
dik
dakujem, zaujimalo by ma odkial mate info, ze kominovy efekt je v tomto pripade neziaduci – prave naopak, podla mojich skusenosti je velmi ziaduci, pretoze nedovoli vlhnut a plesniviet stenam, posuva rosny bod vonku atd. – proste otvorena prevetravana fasada je pre tento typ stavbu ta najvhodnejsia.
V teorii o odoberani tepla zo zateplenia osobne nevidim nijaku logiku. Mineralna vata ako izolant sa nenahrieva ani neabsorbuje teplo, kedze je to izolant, a tym padom z nej ziadne teplo nemoze byt odoberane – ja by som to videl takto, ked sa na to pozriem sedliackym rozumom. Inak mam aj termosnimky z termokamery od znameho, ktore moju teoriu potvrdzuju (fotene v januari, ked bolo vonku -13), mame tepelne mosty na zakladoch, okolo dveri a okien, ale plne steny boli farebne najchladnejsie (modre), takze cez zateplenie je unik tepla naozaj minimalny (urcite sa v nejakom dalsom clanku napr. o kureni, objavia).
Posledna skusenost je cisto prakticka, mesacne platim 3200Sk za prevadzku domu, podla spotreby, ktoru stale zapisujem, mi to vychadza na cca 1500Sk v letnej sezone a 4000Sk v zimnej, ked sa aj vykuruje. V prepocte to cini 15kWh denne na prevadzku domu celorocne a +25kWh denne navyse na kurenie-kde ratam vykurovaciu sezonu v priemere 6 mesiacov, pri podlahovej ploche domu 150m2 to vychadza 4500kWh na kurenie/rok deleno 150m2 = 30kWh/m2/rok
Cize splnam parametre ND domu, a tym padom moc neriesim teorie o odoberani tepla z izolacie cez vzduchovu medzeru 🙂
Len tak pre zaujimavost ma kurenie v korunach stoji cca 17000Sk (ku spotrebe treba este priratat mesacny pausal za pripojku) – samozrejme, ked sa to bude kombinovat s drevom a krbom, tak naklady pojdu este viacej dole
s pozdravom t.
velmi poucne citanie. chcem sa spytat na to neuzatvorenie fasady hore a dolu – podla informacii co som dostal, je kominovy efekt v tomto pripade velmi neziaduci, nakolko odobera teplo zo zateplenia. ake su vase skusenosti?